Príbeh o otcovi a synovi
Trošku iná terapia..
Rozpoviem vám príbeh o otcovi a synovi, príbeh o láske a nenávisti. Nenávisť je ako stlačená spružina, keď sa narovná, môže sa zmeniť na lásku..
...kde bolo tam bolo, bol raz jeden otec. Zatiaľ ešte nebol otcom ale chystal sa ním stať, lebo sa mu malo narodiť dieťa. Chcel aby to bol chlapec a plánoval mu svetlú budúcnosť v zmysle rodinnej, tesárskej tradície.
,,Musím ho naučiť toľko vecí" často si vravieval. ,,Odhalím mu všetky tajomstvá tohto povolania, som si istý, že sa mu bude páčiť. Bude pokračovať v našom rodinnom podniku."
Keď sa dieťa narodilo a bol to naozaj chlapec, otec bol celý bez seba. ,,Toto je môj syn!" vykrikoval. ,,To je on, veľký tesár, pokračovateľ v našom rodinnom podniku, lebo ja ho naučím všetko, čo viem. Budeme si spolu skvele žiť!"
Dieťa rástlo, dospievalo, malo svojho otca rado a otec sa v chlapcovi videl, často ho brával na ruky a vravieval mu ako ho všetko naučí, že bude ako on, ako bude pokračovať v remesle a bude sa mu to páčiť. Stalo sa však čosi nečakané a synovi sa otcov postoj prestával páčiť. Cítil, že má pred sebou inú cestu, hoci ešte nevedel povedať akú. Pomaly sa začal búriť a keď prišiel do puberty, bolo mu ukradnuté celé tesárske remeslo aj rodinná tradícia.
Po čase úctivo otcovi povedal, že má svoje vlastné myšlienky a túžby, ktoré sa nespájajú s rodinnou tradíciou a tesárskym remeslom. Otec neveril vlastným ušiam, presviedčal syna o svojej pravde z hľadiska skúseností, chcel mu byť učiteľom a ukázať mu "vlastný" svet.
,,Ale otec, prepáč," povedal úctivo, ,,ja mám iný názor, nechcem byť tesárom. Zaujímajú ma iné veci."
To bolo naposledy, čo sa otec so synom úctivo porozprávali, pretože vzájomná úcta sa naštrbila až celkom zmizla. V ich srdciach zívala prázdnota.
Keď syn ešte viac dospel, pochopil, že otec stále chce z neho tesára a tak ušiel bez rozlúčky z domu a nechal mu odkaz. ,,Prosím ťa, daj mi pokoj!"
Otec bol zdrvený. ,,Čakal som 20rokov. A môj syn? Mal byť z neho tesár, mal byť veľkým majstrom svojho remesla, mal nosiť moje meno. Zničil mi život, hanba."
Syn zase hovoril. ,,Ten človek poškvrnil moje detstvo, chcel mať zo mňa niekoho, kým vôbec nechcem byť. Nechcem s ním mať nič viac spoločné!" A po zvyšok života neostalo medzi otcom a synom nič, len prázdnota, hnev a nenávisť.
Keď sa potom synovi narodilo vlastné dieťa, dievčatko, chcel zavolať otca na návštevu aby mu ukázal ako pokračuje rod. Ale potom si pomyslel, veď otec ma nenávidí, nechcem s ním mať nič spoločné. Tak sa stalo, že otec svoju vnučku nikdy neuvidel. Keď vo veku 83 rokov zomieral na smrteľnej posteli dal zavolať svojho syna. Syn mu ako odpoveď poslal takýto odkaz: ,,Je mi jedno čo sa s tebou deje, pretože si mi zničil život. Nechcem o tebe nič vedieť, dokonca budem rád keď zomrieš."
Aká nenávisť potom otca zožierala. Pri poslednom výdychu myslel na to, prečo vôbec priviedol na svet takého opovrhnutia hodného syna. Syn prežil šťastný život, zomrel obklopený svojou rodinou, ktorá ho milovala a oplakala.
Po smrti sa dostal do inej dimenzie bytia. Stretol tam svojho najlepšieho priateľa a viete čo mu povedal? ,,Priateľ môj, na Zemi si mi bol vynikajúcim otcom."
,,A ty si zase bol skvelým synom," povedal jeho priateľ. ,,Vari to nebolo krásne, čo sme si na Zemi zažili?! To, čo sme si naplánovali sa nám pekne vydarilo, čo povieš?"
,,Áno, máš pravdu", odpovedal bývalý syn. ,,Veď sme nemali ani potuchy, kto vlastne sme."
Ešte stále sa na niekoho hneváte?Spomeňte si, že vám len dáva lekciu, ktorou musíte prejsť! Najväčšou silou vo Vesmíre je láska. Ona nám neprináša len pokoj a inšpiráciu, ale dáva nám aj múdrosť a silu pochopiť, že vy(my) sami ste(sme) pomáhali naplánovať všetko, čo sa s vami a okolo vás deje.